Robot F5-A
Autor: Andy Černík
Robotík vznikol asi pred 30 rokmi, inšpirovaný návodom z časopisu ABC.
V tých časoch jedinými voľne dostupnými logockými integrovanými obvodmi bola séria Tesla MH 7000. O mikroporcesoroch alebo gigabajtových pamätiach do vrecka sa nikomu ani nesnívalo. Konštruktéri z ABC dostali zaujímavý nápad, ako pomocou jedného integrovaného obvodu a pár tranzistorov postaviť milú eletronickú hračku.
"Rozum" robota tvorí obvod MH7400, združujúci 4 hradlá typu NAND. Dvojice hradiel, zapojené ako klopné ovody, predstavujú dvojbitovú pamať, ktorá si môže pamatať štyri stavy: 00,01,10,11. Vstupným impulzom možno tieto stavy cyklicky prepínať. Výstupný stav ovláda motory nôh (žiadny, pravý,ľavý alebo oba motory zapnuté).
Pre efekt je v stave 11 chod motorov striedaný (ilúzia kráčania) a doplnený farebnými svetielkami, ktoré sa prepínajú zhodne s motormi. Farebné svetelné obrazce na hrudi a svietiace polkruhy na hlave pod anténou jednoznačne indikujú aktuálny stav, aby sa dal dobre ovládať aj z veľkej diaľky.
Z recesie som robotovi spravil tiež ovládanie pomocou "spínacích štítkov" - na hrudi má zasúvacie drážky pre tri štítky, ktorými sa nezávisle zapína svetlo, prijímač a motory. Nie náhodou sa do drážok zmesita práve štítky rozmerovo zhodné s magnetickými štítkami programovateľnej kalkulačky TI59. Jedine vlastník vhodných štítkov mohol robota pustiť, čím bol chránený pred rýchlym vybíjaním batérií zvedavcami (na výstave študentských prác).
Štítky sa dali skryť v robotovom brušku. Mechanika, ovládaná tlačidlami, vie štítky vcucnúť do bruška, alebo naopak vysunúť von.
V oboch nohách má robot klasický modelársky motorček Igra 4,5V (s nie veľmi šťastne riešeným prevodom na kovový zotrvačník z detského autíčka) a "bezpečnostný spínač", ktorý pri náraze motor odpojí a spustí varovné pískanie.
"Diaľkové ovládanie" tvorí primitívny nemodulovaný vysielač 27 MHz s jedným tranzistorom. Prijímač v hlave robota po "obrdržaní signálu" preklopí pamať do nasledujúceho stavu.
Prázdne miesto v brušku robota poskytovalo priestor na umiestnenie kazetového prehrávača (walkman), vďaka čomu mohol prípadne cestou niečo rozprávať cez zabudovaný reproduktor.
Nesplnené sny o "programovateľnosti" simuloval v tých časoch klasický magnetofónový záznam.
Vysielač, prostredníctvom špeciálneho "interfejsu" mohol zaznamenať vysielané signály ako tónové sekvencie na magnetofón, a pustením magnetofónového záznamu potom naopak navigovať robota po "naprogramovanekj ceste". V kombinácii s hlasom, vydávaným z "brušného" magnetofónu, to bolo celkom efektné. Takúto "exhibíciu" prevádzal robot naposledy na výstave študentských prác SVŠT v roku 1980.
Mnohoročný pobyt robota na balkóne jeho lepenkovej konštrukcii samoztejme príliš neprospel, ale napodiv sa papier celkom nerozpadol, aj elektronika ešte funguje. Motory po vyčistení kontaktov a výmene "ventilkových gumičiek" ešte môžu fungovať. (Drastický anatomický zásah dokumnetujú príslušné obrázky).
Čo neprežilo extrémne zimné teploty, k veľkému prekvapeniu a buhužiaľ, je železo - po rokoch popraskali liatinové kolieska zotrvačníkov, to je už neopraviteľné.
Robotík síce chíľu dokáže chodiť aj s takými, ale ťažko predvídať, či sa pevody poškodia v lepšom prípade po niekoľkých minútach, v horšom po niekoľkých sekundách. Pár krokov prešiel, ale neviem koľko ďalších ešte.
Najviac ma naštvali v petržalskom TESCU, kde už nevedia, koľko majú chcieť za ploché batérie (jedna cca 44 Sk), to je trochu veľa na jednorázové predvedenie starej lepenkovej hračky)
Obrázky
- RobotF5-1.jpg
Robot F5-A
- RobotF5-2.jpg
Robot F5-A zozadu
