Elosys/sk

Elosys Trenčín 2006

Pondelok, 9:00 Bratislava

Za chvíľu by malo prísť auto na ktoré naložíme všetko čo sme pochystali. Ja tu mám na vozíku nachystane tri počítače, 4 krabice s robotmi, náradím, káblami a prísôušenstvom. Okrem toho beriem plátno, statív, kameru, dataprojektor, foťák a svoj laptop, dva kufríky s náradím. Celkove je to 10 položiek do auta a 4 príručné batožiny.

Pondelok, 14:27 Trenčín

Prvý počítač je na sieti (mimochodom, máme zaujímavú IP adresu: !(@.!^*.!.@ - ale potom ten človek pochopil, že si musí prestaviť klávesnicu :) Z Bratislavy sme vyrazili až o 11:00, potom sa kolegovia išli ubytovať, nakoniec sme na stánok dorazili až okolo 13:00. A tóóóóľko krabíííc.....

Pondelok, 16:57, Trenčín

Tak. BoeBot aj Lego Roverbot prešli čiaru, Robotnačka sa hýbe (ale nekreslí), a BoeBot 2 sa konečne dá ovládať z joysticku a posiela pekne zašumený obraz (no ako z Mesiaca :)

Na obrázku vidno RoboSapiena, ktorý je tu ako maskot, vľavo je čiara, po ktorej má robot niekam prejsť. Na pozadí je skutočný záber z Mesiaca, ktorý spravil Lunochod 2 v roku 1973.

Pondelok, 19:45, Trenčín

Vďaka Palovi z Nórska sa mi napokon podarilo rozchodit aj tu Robotnacku. Prave balim drahe LCD monitory a dataprojektor, na noc ich dame pod zámok. Musím to tu dokončiť, pretože 20:00 je záverečná. Takže aj fotky budú až zajtra. Asi je čas poobzerať sa po posteli a nejakej dobrote na večeru...

Utorok, 8:10, Trenčín

Na večeru bola fazuľová polievka, pečené gaštany a varené víno, v telke Vlk a zajac (Nu pogodi!). Celkom dobré. Začíname inštalovať, všetko treba pozapínať, Martin Chrien, autor robofutbalistov zmeškal autobus. Snáď nájde nejaký spoj a príde. Futbalistov má totiž v batohu :(

Utorok, 10. 10. 2006, 20:57, Trenčín

Dnes bol rušný deň a na písanie ostal až večer. Ráno trvalo necelú hodinku, kým sme rozbehli všetko potrebné. Začali sme s Robotnačkou a napriek predpokladom, že prvý deň chodia len novinári a papaláši, hneď prišla prvá skupinka mládeže. Tak sme spravili rýchlokurz programovania v Logu, počas ktorého sa Robotnačka asi sedemkrát reštartovala. Potom už kreslila spoľahlivo, čo využil hlavne fotograf z Pravdy a TASR. Naaranžoval si robota, deti a vznikli z toho istotne dojímavé fotky.

Skúsiť napísať vlastný program však nechcel nikto. Skôr bol záujem, či nemáme nejaké tričká, alebo aspoň perá zadarmo. Ak si niečo vyskúšať, tak potom RoboSapiena. A nejaké CD-čko nemáte?

Potom to už šlo jedno za druhým - rozhovor pre Pravdu, pre SRo, pre Plus 1 deň aj pre návštevníkov. Snažil som sa redaktorov posielať za dekanom, prodekanom, ale nakoniec aj tak skončili u mňa.

Martin s robofutbalistami dorazil asi 10:30 a vyvolal u novinárov ďalšiu vlnu záujmu, otupeného slávnostným otvorením, príhovormi a zahajovaním. "A hlavne hovor o fakulte", radili mi. Zbytočne, novinári si aj tak napíšu čo chcú. Uvidíme zajtra.

Pomedzi to hrali Martinove roboty futbal, ale veľa gólov nepadlo, pretože sú príliš rýchli a ťažko ovládateľní.

Na obed ma zobral Miro Kohút, bez neho by som strávil na stánku celý deň na slaných tyčinkách. Nepýtal sa, podobne ako tajfún len prišiel a odrazu som sedel na obede :) A to si už stihol okolo prsta omotať vedúcu jedálne.

Zatiaľ na stánku predviedli svojich robotov chalani zo SOU strojárskeho v Trenčíne (sme pozvaní na Trenčiansky robotický deň, ktorý bude vo februári). Niekde mám napísané aj ich mená, treba doplniť. Sú z krúžku, ktorý vedie niekoľkonásobný úučastník Istrobota Juraj Ečery.

Potom sa predstavil aj Lukáš Boško z Považskej Bystrice so skvelou prezentáciou robotického futbalu a samozrejme aj robotom futbalistom. Cez prestávku ho prestaval na stopára a v NQC naprogramoval algoritmus, takže ako prvý súťažiaci prešiel našu dráhu a odniesol si zaslúženú cenu.

Celé dopoludnie sa pri stánku pristavovali ľudia, pozerali, aj sa niečo opýtali a hlavne sa hrali s RoboSapienom. Dokonca ani ten futbal ich až tak nezaujal, skôr robili pokusy, čo urobí kresliaca robotnačka, keď do nej narazí RoboSapien, alebo či dokážu prudkým nárazom vyhodiť loptičku poza mantinel.

Popoludnie bolo oddychovejšie, školáci prestali chodiť a dospeláci sa len sem tam pristavili. Tak som využil pokojnú atmosféru a zúčastnil som sa súťaže mladých elektronikov. Znova vďaka Mirovi som dostal stavebnicu, jednému úbohému chlapcovi zabavil pájkovačku a kliešte a cín a mohol som si postaviť nejaký spínač, ktorý som už ale nemohol vyskúšať :( Bol to skvelý zážitok, aj keď s takým kopytom som naposledy videl pracovať klampiara na našej streche, keď spájal ríny. Skvelý zážitok, dávno som si tak dobre nezapájkoval. Som zvedavý, koľko bodov mi dá porota. Aha, teraz som si spomenul, že musím vyplniť aj test. Uff...

No a potom už len pozvoľné balenie stánku, chalani išli na slávnosť - najprv prípitok, potom nejaké divadlo a napokon recepcia. Dúfam, že mi niečo prinesú.

Dobrú noc.

Streda, 11. 10. Trenčín

Ďalší hektický deň, od rána rušno.

Zaujímavý pán v stánku oproti. Vždy ráno poriadne nakričí na svojich zamestnancov a potom je celý deň pokojný ako pena. Dnes tu bol prvý a keďže zamestnancov nikde, vykričal sa na údržbe pavilónu. O desať minút ho už potľapkával po pleci, že nič v zlom...

Hneď od otvorenia prúdili húfy študentov, celé školské výpravy. Niektoré ako hurikán, ostali po nich len vyčistené stoly s propagačnými materiálmi. "Načo si berieš ten Annual Report, vieš aspoň po anglicky? Skús sa najprv pozrieť, či ťa to naozaj zaujíma, dobre?" "Viete, ja si to radšej pozriem doma. Dovidenia." A šup report do igelitky.

Študentka Janka vniesla výraznú ženskú stopu. Okrem toho, že skoro vyfackala chalanov, ktorí naschvál narážali s robotmi, výrazne podporovala dievčatá, skoro nasilu im nanútila ovládače do ruky.

Okrem toho ušila RoboSapienovi slušivú sukničku na brušné tance, a hlavne - Robotnačka dnes kreslila samé srdiečka. :)

Chalani zasa včera reprezentovali na recepcii fakultu tak dôstojne, že na stánok dorazili až o pol jedenástej. Futbalistov však rozbalili promptne, akurát že jednému sa onedlho odlomila prevodovka a druhého sa nepodarilo preprogramovať na pomalšiu jazdu. Martin ich berie domov, uvidíme, či zajtra prídu v lepšej kondícii.

Dnes prvý raz odštartoval aj vesmírny program. Zaujal, ale BoeBot je príliš pomalý.

Zúčastnil som sa aj na vyhodnotení súťaže o zadaný elektrotechnický výrobok. Na tú hanbu tak ľahko nezabudnem. Miro tam vyhlásil pred všetkymi: "Súťaže sa zúčastnil aj Ing. Richard Balogh, z Elektrotechnickej fakulty (zdôraznil to elektro...) a (dramatická pauza) nevyhral by. Mal tam jeden studený spoj..."

S tým nič nenarobím, ani nemá význam písať o tej strašnej pájkovačke, a keď som dostal výrobok, videl som, že ešte aj kondenzátor museli vymeniť, aby to fungovalo...

Popoludnie sa davy znova vytratili a sporadických záujemcov spoľahlivo poinformovali študenti, tak som urobil na stánku s termovíznymi kamerami zopár experimentov.

Ako rozoznať robota od človeka?

Keďže doba, kedy sa po uliciach budú pohybovať humanoidní roboti je za dverami, je na čase preskúmať, ako od seba odlíšiť robota a človeka. Jedna z možností je termovízia. Pomocou infračervenej kamery sa dajú obe rasy celkom spoľahlivo rozlíšiť, ako vidno na priložených obrázkoch. Fotky vznikli vďaka láskavosti firmy TMV SS (www.tmvss.cz), pomocou profesionálnej infra kamery ThermaCAM P640 s rozlíšením 640x480.

Štvrtok, Trenčín

Možno povedať, že bežný výstavný deň. Dopoludnia školy, poobede už len sem tam návštevník. Martin priniesol RoboSapien V2, takže ostatné roboty už príliš nezaujali.

Piatok, diaľnica D2 Trenčín - Bratislava

Tento záver píšem v nákladnom priestore škody 1203 spomedzi krabíc, panelov, káblov a ďalšieho materiálu. Dnešný deň bol najslabší, dopoludnia zopár škôl a potom kľud. Takže zvýšil čas aj na krátku obhliadku výstaviska, dokonca aj na meditačnú polhodinku na Brezine v lesíku.

Okolo druhej sme začali baliť a o tretej bol stánok prázdny. Prekvapil akurát krúžok Amavetu z Dubnice, kde pán učiteľ ešte dotiahol troch žiakov, ktorí dnes mali prvú hodinu programovania v Imagine a programovania vôbec. Robotnačky už boli zabalené, ale to som nemal srdce im odmietnuť. Tak som ešte jednu vybral, spojazdnil a nakoniec nám vyšli celkom pekné obrázky. Získali aj zaslúženú cenu, obrázky sú v galérii.

Ak sa zadarí, chceli by si jednu robotnačku kúpiť z grantu. Decká sa viditeľne tešili.

Potom všetci odišli a mne ostala už len cesta vlakom, alebo vzadu v 1203-ke. Vlakom radšej nie, pri tých dnešných rýchlostiach.

Začína to hrkotať, tak končím.

Pokus o zhodnotenie

Jednoznačne sme vzbudili našou expozíciou na výstave živý záujem. Na druhej strane je ale otázka, čo tento záujem znamená. Určite to neznamená, že tí čo sa pristavili pôjdu študovať na FEI. Dokonca to automaticky neznamená ani to, že o tom budú premýšľať. Tí šikovní o tom premýšľali už dávno. V tejto oblasti Slovenska to majú jasné - ak na techniku, potom do Brna.

Žiaľ, za celý týždeň som zodpovedal minimum kvalitných otázok. Je zarážajúce, že nikoho nezaujímalo, na aké baterky šlapeme, ako kumunikujú roboty, aké motorčeky používame. Záujem o hlbšie pochopenie, ako to funguje, ako je to urobené celkom chýba.

Prekvapilo ma, že dokonca aj toho RoboSapiena si nechali ponúkať. - "Chcete si to vyskúšať? Tu je ovládanie..." - "Ďakujem, my už ideme ďalej..." Hm. Toto moja hlava nepochopí. Aj keď jeden z učiteľov ma upozornil na jav, ktorý som si potom na školských skupinnkách naozaj všimol: - "Ja by som skúsil." - "Čo zasa machruješ, prosím Ťa nerob múdreho a poď ďalej." Spolužiaci sú niekedy riadne potvory.

Dovidenia o rok.

Problémy

Niekam to treba napísať:

Robotnačke sa lepí fixka na zadné koliesko a potom si obrázky "rozmazáva":

Robotnačka by mohla mať hore LEDku, ktorá by signalizovala penDown (paralelne k cievke).

Malý problém je aj to, že všetci učia Imagine po Slovensky, len Robotnačka a Palo a ja vieme iba po anglicky :)

Na stánku by sa zišlo ozvučenie.

Deti vedia programovať LEGO v RoboLabe, ktorý ale zasa neviem a nemám ja.

BoeBot je príliš pomalý na takúto výstavu. Diváci chcú akciu.